This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. Read MoreCookie settingsACCEPT
Privacy & Cookies Policy
Privacy Overview
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these cookies, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may have an effect on your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
Melisa,
raz som tí písala, či je ťažké sa dostať na školu do Škótska. O veľa skúseností neskôr (ktoré zahŕňali aj nedokončené štúdium v Škótsku), ti píšem znova. Nesledujem ťa pravidelne, ako keď som mala niekoľko násť, nemám ani instagram, no zachytila som, že prešívaš oblečenie a aj keď je pre mňa drahé (nie je predražené, to určite nie, len som broke), veľmi sa mi páči ako si spojila svoj odbor so svojou kreatívnou kompilačnou činnosťou manifestovanou kedysi vo forme tvojho blogu. Ani neviem úplne prečo ti píšem, cítim sa trochu ako creep, lebo som istý čas sledovala tvoj SM život. Katalyzátorom pre mňa bol tvoj príspevok o tmavých zákutiach SM. A musím povedať, že to ty si kedysi bola pre mňa ten nedosiahnuteľný ideál, aj keď ich bolo viacero. Nebudem rozoberať ako vyzerám, nevyzerám zle, ale vždy keď som binge čítala (vnímala) tvoj blog, bolo mi zo seba napiču. Vo všetkých postoch si vyzerala ako sen. A preto som rada, že už viem rozumovo pochopiť, že to je len sen. Ťažšie je však pochopiť to pocitovo, stotožniť sa s vlastnými nedokonalosťami (najmä tými fyzickými – doslova bijú do očí a v dnešnej prudko vizuálnej spoločnosti a ešte k tomu na sociálnych médiách vedia bolieť, trápiť, omínať) vrámci vnútorého prežívania. Písala si, že si medzi edgy a mainstream a ono je to pohodlný priestor a naozaj sa nemusíš z neho vymaniť. Najdôležitejšie je, aby tvoja vnútorná estetika, to čo cítiš, produkovala to, čo robíš, od instagramových postov, skrz samotné oblečenie, až po tvoj jediný život. Nechcem ti jebať do života. Držím ti palce. Kristína