Po viac ako troch rokoch, myslím, že je na čase sa podeliť o zaujímavosti zo zákulisia môjho
fashion blogovania. Možno to neznie príliš lákavo alebo si myslíte,
že si viete domyslieť, čo za outfit-postom stojí. A preto vám chcem
predovšetkým napísať o tých backstage aspektoch, ktoré sa mi teraz zdajú
vyslovene bizarné. Po pravde, nechápem, ako som bola schopná tieto rutiny
znášať, dodržiavať a dokonca niekedy tešiť sa z nich. Nuž, ľudia sa menia. Môj zámer v tomto poste je zveriť sa vám a priznať sa vám. Totiž, kedysi mi to vôbec nepripadalo
divné, že vám predostieram na fotkách nejakú ilúziu perfekcie alebo, že vám
nehovorím pravdu (resp. vlastne nič) o tom, ako som k istým handrám prišla, atď.
Teraz však chcem byť úprimná.
Takisto sa
neskôr v príspevku vyjadrím k narastajúcej mienke, že fashion blogging je dead.

After more than three years, I think it’s time to share some interesting things from the backstage of my fashion blogging. Maybe this doesn’t seem too enticing or you think you can figure out yourself what stands behind an outfit post. Therefore, I’d like to write mainly about those aspects which now seem totally bizarre to me. Truthfully, I don’t understand how I could create, then endure and maybe even find joy in these routines. Well, people change. My intention in this post is to confide in and confess to you. Because, at the time it didn’t strike me as weird that I was feeding you this illusion of perfection or that I don’t tell you the truth (or anything, really) about where my clothes come from, etc. Now I want to be honest.
Also later in this post I’ll address the ever growing notion that fashion blogs are dying.  

Thanks InstantShop.sk for a Polaroid and film <3 Pics 2, 5, 8 by Maja Jankowska. 1, 3 by Andrew R Moore and 7 by Bethany Grace.

Zinscenované outfity
Neraz
som na outfit shoot vyrazila v teniskách, prezula sa do
maximálne nepohodlných opätkov (tieto biele – utrpenie) na pár minút, pofotila sa,
a potom šup zase do tenisiek. Alebo som zvykla v zime na fotení zhodiť pár
vrstiev svetrov (polka novembra – v košielke), aby bol outfit estetickejší. Síce som nenapísala, že som v
tých opätkoch prešla 50 kilometrov ani, že mi v tom tielku a tenkom kabáte
nebola zima, ale aj tak. Je to nesmierne zavádzanie.

Staging outfits
Not once I went to an outfit shoot in sneakers, changed into super uncomfortable heels (these white ones – suffering) for a few minutes, took some pics, and then into sneakers again. Or I used to lose a few layers in winter before shooting (mid-November – in a nighty), so that the outfit is nicer. Although I didn’t write that I went 50 kilometers in those shoes, or that I was warm in that dress and coat only, it is a kind of lying.

Stále pripravená
V
období, keď som pridávala outfity veľmi často, každé 2 dni, som akoby stále
musela byť ready. A tým myslím: každý deň mať nohy a pazuchy oholené,
nalakované nechty, umyté a upravené vlasy (vždy som si ich po umytí vyžehlila), pupáky ošetrené, atď. Jednoducho to bolo hrozne náročné z časového
hľadiska a rozhodne stresujúce. Starať sa o svoj vzhľad takto neustále a
obsesívne mi teraz príde ako totálne neprirodzené a strata času.

Always ready
In the period of time when I posted every two days, I sort of always had to be ready. I mean: every day shaved legs and pits, nails done, hair washed and then straightened (I used to do that every time), pimples taken care of, etc. It was just so difficult for time management and definitely stressful. To take care of your looks so constantly and almost obsessively now strikes me as unnatural and a waste of time.

Spolupráce 
Zoznam
značiek, firiem, časopisov a iných nájdete v mojej About sekcii. Za ani jednu z
týchto spoluprác som nedostala žiadne peniaze. Vždy šlo výhradne o oblečenie a
doplnky výmenou za zmienku a fotky v príspevku a zdielania mojich výtvorov na
klientových social media. Takisto u časopisov a portálov, jediné ohodnotenie
bola skúsenosť a zviditelnenie sa. Neberte ma zle, nesťažujem sa. Veľa som sa naučila a spoznala veľa ľudí pri týchto spoluprácach. Dve najnovšie spolupráce, ktoré tam zatial
nemám dopísané, boli zaplatené, ale k tomu sa ešte vrátim.

Collabs
The list of brands, campanies, magazines and others you can find in my About section. None of these gave me any financial reward for the work I’ve done. The collab was always on the basis of barter – exchange of free items for a blogpost and having my work shared on the client’s social media. The same goes for magazines and portals – the only reward was an experience and exposure. Don’t get me wrong, I’m not complaining. I learned a lot and met many new people during these collabs. Two most recent ones that aren’t yet listed were paid, but I’ll come back to that later.  

Monetizácia
Nehovorím,
že blog sa nedá zpeňažiť, ale teda vždy keď som si vypýtala peniaze, tak klient odmietol, resp. zo začiatku ma to
ani nenapadlo. Tým pádom, zpeňažiť
moje úsilie, energiu a nápady som dokázala iba predajom vecí, ktoré som mala zadarmo. Veci som
vždy predávala minimálne o polovicu lacnejšie a bolo to len ďalšie úsilie. Pri
každom ”výpredaji” mi narástlo asi 10 sivých vlasov. Je to dosť
stres. Niektoré baby sa rozhodnú, že vydražené oblečko nechcú, alebo
nezaplatia, alebo si balíček nevyzdvihnú… Kríž. 
Ešte sa dá si do každého rohu
na blogu pohádzať bannery za pár eur na mesiac, ale vždy keď to vidím na iných blogoch mi je z toho zle . Veľa krát
ste sa ma na mojom Ask.fm pýtali, že
ako si všetky tie handry viem dovoliť ako študent. Nuž, tu je vaša odpoveď. A
nie, s American Apparel som nikdy nespolupracovala.

Monetizing
I’m not saying that blog can’t be monetized, but whenever I asked for money, the client refused, and at first it didn’t even cross my mind to ask. So, to monetize my efforts, energy and ideas I managed only by selling the stuff I got for free. I sold the items at least half price and that was just more efforts, energy and ideas on my part. During every ”sale” I grew about 10 grey hairs. It’s definitely stressful. Some chicks decide that they don’t want what they auctioned, or they don’t pay after, or they don’t pick up the packages from the post office… Pain. 
I could also put banners in every corner of my blog and make a few euros a month, but it makes me sick whenever I see this on other blogs. You asked me many times on my Ask.fm how being a student I’m able to afford all the stuff. Well, here’s your answer. And no, I’ve never collaborated with American Apparel.

Cenzúra
Keď je
vám navrhnutá spolupráca a v podmienkach stojí, že máte plné kreatívne pole
pôsobnosti, tak ho určite nemáte. Tak napríklad Metaxa, ktorej som na svojom
Instagrame robila reklamu pred pár týždňami, mi toto (ne)voľné pole kreatívnosti dala. Nuž a samozrejme prvá
fotka
, ktorú som dodala na schválenie pred postnutím
nebola vhodná. Druhá už áno. Ak je spolupráca finančne ohodnotená, klienti obzvlášť radi
zasahujú do procesu aj výsledku. Niečo som sa naučila o svete, ok.
Nikdy som, však, nenapísala, že nejaký produkt je dobrý alebo super, keď nebol.

Censorship
When a collaboration is offered and in the conditions it says that you have complete creative freedom, you most certainly don’t have it. For example Metaxa, for who I posted on Instagram couple of weeks ago, gave me this (in)complete creative freedom. And of course the first picture, which I sent them for approval was not suitable according to Metaxa. The second was. If the collaboration is financially rewarded the client is extra prone to interfere with the process and outcome alike. I learned something about the world, ok.

However, I’ve never written that a product is good or awesome, when it wasn’t. 

Retuš
Celý budúci
post venujem tejto téme.

Retouching
The whole next post will be dedicated to this.

Fashion blog zomiera
Už som
na viacerých weboch zachytila, že sa rozmáha názor, že fashion blogy zomierajú.
Followerov je čoraz ťažšie očariť a prečo asi. Na fashion weeky je pozvaných
čoraz menej takýchto blogerov. Nálepka ”fashion bloger” je niečo,
čo nechcete, lebo má vždy viac-menej negatívny podtón. Oni nezomierajú v
zmysle, že by mizli.
”Anyone
can dress in mass-produced items from a chain store. It’s not a crime against
humanity; however, it’s not necessarily art either. Emulating a style
originally conceived in a boardroom by a team of visual merchandisers does not
mean you have style. It simply means you can buy things.”*
Fashion
blogy už nie sú novinka, blogeri viac využívajú Instagram na rovnaké účely,
každý druhý už ma blog, takže konkurencia je neskutočná, blogerský narcizmus už
začína čitateľom liezť na nervy, obsah väčšiny fashion blogov sa zdá už okázalý
a neoriginálny, preto si čitatelia radšej idú prečítať niečo na fashion
médiach, ktoré poskytujú skutočný žurnalistický obsah, a niektorí dokonca
hovoria že fashion blogy sú jednoducho iba trend, ktorý pominie ako všetky
trendy (prikláňam sa).
Tá ilúzia
perfekcie, ktorú som spomínala, má bude ešte dlho mátať. Myslím, že je to
spojené zväčša s tým, že som žena. Ako som už veľakrát rozobera, ženy sú
odmalička vedené starať sa o svoj vzhľad. V blogovaní som si našla perfektné
akoby zrkadlo. Skoro každodenný úspech a uznanie toho ako vyzerám mi bolo
neskutočným zdrojom sebavedomia a satisfakcie. ALE: bolo to viac menej iba
klamstvo a klamanie samej seba? Keď vyprodukujem dostatok pekných fotiek v
bohovských outfitoch budem šťastná a vyrovnaná osoba milujúca svoje telo a
dušu? No nie.
Veľmi som sa
tešila, vždy keď mi niekto z vás napísal, že som ho inšpirovala k odvahe, kreativite v obliekaní, rozhodnutiu študovať v zahraničí, novému hobby. Nie len k staraniu sa o svoj výzor a kupovaniu si ďalšieho nepotrebného oblečenia. Až
teraz to vidím, že vlastne iba vtedy to blogovanie malo cenu. S odstupom času a
hlavne kvôli tomu, že som sa začala viac vzdelávať o body image a gender, sa
dosť často viním z predkladania vám tejto ilúzie ženského ideálu. Vždy
upravená, relatívne štíhla, vždy veselá, v oblečení viac-menej vždy
podčiarkujúcim moju ženskosť som robila presne to, proti čomu sa teraz snažim
vzoprieť. Mám publikum a mladé baby ma sledujú a ja som robila to isté, čo
robia médiá?! Snažila sa telou aj dušou, holením aj žehlením, retušovaním aj
mrznutím predať vám, že takto je to super a takto to má byť. Mala som byť k vám
úprimnejšia.

Fashion blogging is dying
I’ve spotted on quite a few blogs the notion that fashion blogging
is dying. Followers are harder and harder to please/excite. Fashion Weeks
invite less and less of them. The sticker ”fashion blogger” is something you
don’t want to be labelled and usually with negative connotations. But they
aren’t dying as in dying out nor disappearing.
”Anyone can dress in mass-produced items from a chain store. It’s
not a crime against humanity; however, it’s not necessarily art either.
Emulating a style originally conceived in a boardroom by a team of visual
merchandisers does not mean you have style. It simply means you can buy
things.”*
Fashion blogs aren’t novelty anymore, bloggers increasingly use
Instagram for the same purpose, every other person has a fashion blog, so the
competition is incredible, the compulsive narcissism is starting to get on
everyone’s nerves, the content is pretentious and unoriginal, so the readers
rather go to legit fashion portals with real journalistic content, and some
even say that fashion blog are just a trend, and as every trend they will die
one day soon (I tend to agree).
The illusion of perfection, which I already mentioned, will still
haunt me for a long time. I think it is mainly linked to me being a woman. As
I’ve many times discussed, women are brought up to take good care of their
looks. In blogging I found the ultimate mirror. Almost daily success and
positive appraisal  of my looks were
incredible sources of my self-confidence and satisfaction. BUT: wasn’t it just
a lie and lying to myself? If I produce enough pretty pictures in awesome
outfits, will I be a happy and level-headed person loving her body and soul?
Well, no.
I was always so pleased when someone wrote to me,
that I inspired them to be more courageous, creative in
style, decisive about studying abroad or a pursue a new hobby. Not just to take
care of looks and buy more useless shit to wear. Only now I see, that blogging
paid off only under the former circumstances. With time and mainly
because of educating myself in the body image and gender discussions, I accuse
myself of promoting this illusion of a feminine ideal. Always groomed,
relatively slim, mostly joyful, dressed almost always in a way that underpinned
my femininity I was doing exactly what I’m trying to revolt against now. I have
an audience mainly composed of young girls and I was doing exactly what media are?! I tried body and
soul, shaving and straightening, retouching and freezing to sell you, that this
is how it’s great and how it should be. I should have been more honest with
you. I’m sorry, I didn’t know better…
UPDATE: Presťahovala som sa do Berlína. S K. si hľadáme byt. Je tu super, šak jasné.
PS: Preložím aj tých posledných pár článkov, ktoré boli len v angličtine. Došlo mi, že to tak bude určite lepšie.

UPDATE: I moved to Berlin. We’re looking for a flat with K. It’s super here, but of course.
PS: I’ll translate the past few posts into Slovak as well. I realized it’s much better that way.