I’d like to continue
with some of the themes from the last post. I’m reading a book called ‘Postfemininities in popular culture’ by Stéphanie Genz and I
got some answers. My inner dialogues, which still linger could be explained as
conflicts between my different views of femininity. 
The photos are shot
double exposure and with no editing. Me, Bethany Grace and Andrew
R Moore
created these and some in Biscuit Factory in
Edinburgh.

Týmto
by som chcela nadviazať na minulý
post. Čítam si novú knihu ‘Postfemininities in popular culture’ od
Stéphanie Genz a prišla som na pár
odpovedí. Moje vnútorné dialógy,
ktoré pretrvávajú by sa dali vysvetliť ako konflikty medzi mojimi rôznymi pohľadmi na ženskosť. Čítam
akademickú literatúru len v angličtine, čiže som sa s niektorými slovami v
živote v slovenčine nestretla. Úplne divne sa mi niektoré veci prekladajú, tak
dúfam, že vám to bude dávať zmysel. Ak nie, tak si to prečítajte po anglicky.
Je to oveľa lepšie napísané.
Fotky boli fotené double exposure a sú bez akejkoľvek úpravy. Ja, Bethany Grace a Andrew R Moore sme sa podielali na
vzniku a fotili sme aj v Biscuit Factory v Edinbure.

The
author uses the term ‘postfemininity’ to explain how contemporary femininities
carry a paradox – the traditional passivity but also the progressive feminine
agency. ‘Postfemininity’ carries
echoes of the past, present and future femininities. Feminism, too, has evolved
and its views on femininity as well. For Simone de
Beauvoir femininity is an equivalent to slavery. Thank
god, we got over that.
Autorka
používa termín ‘postfemininity’ na vysvetlenie súčastných ženskostí, ktoré
majú v sebe paradox – tradičnú pasivitu ale aj progresívnu aktívnosť. ‘Postfemininity’ je budovaná minulými,
súčasnými a budúcimi formami ženskosti. Takisto feminizmus prešiel vývojom a
teda aj jeho pohľad na ženskosť. Simone de Beauvoir prirovnávala ženskosť k
otroctvu. Chvalabohu, cez to sme sa už preniesli.
With
these photos I wanted to convey
the different shapes of femininity. The contemporary are complex, because
they’re conflicting. As I mentioned last time, I want to be healthy and
beautiful, but at the same time I cannot understand, why I need shaved legs for
that – something so useless, unhealthy and expensive. Moreover, due to my
opinions, my look and how I present myself, many would conclude that I
absolutely can’t consider myself a feminist. Lena Dunham talks exactly about
this in this video. ”A huge part of being a feminist is giving other women the freedom
to make choices you might not necessarily make yourself.” That’s nice, but
what if it’s the other way around? Of course, everyone accepts a woman
who’s dressed sexy and calls herself a feminist than the one with hairy legs 😀 I bet there are more examples… What about with no make-up, a few kilos
heavier, etc.
Týmito
fotkami som chcela vyjadriť viac podôb ženskosti. Tie súčasné sú zložité, práve
preto, lebo si protirečia. Ako som spomínala minule, chcem byť zdravá a krásna,
ale takisto neviem pochopiť, prečo
k tomu potrebujem oholené nohy – niečo tak zbytočné, nezdravé a drahé. Takisto, kvôli mojim názorom,
môjmu výzoru a tomu ako prezentujem samu seba, by mnohí
úsúdili, že sa v žiadnom prípade nemôžem považovať za feministku. Lena Dunham v
tomto
videu
hovorí presne o tom. ”A
huge part of being a feminist is giving other women the freedom to make choices
you might not necessarily make yourself.” To je síce
fajn, ale čo ak je to opačne? Samozrejme
všetci ľahšie príjmu sexy oblečenú ženu, ktorá si hovorí feministka, než
neoholenú 😀 Som si istá, že tých
príkladov je viac… Čo tak žena bez make-upu, s pár kilami naviac, atď.
Many
of your reactions from last time advised me that I shouldn’t shave if I don’t
want to. Well, if it was only that easy. Evelyn told me that, when she didn’t shave, her boyfriend’s friends made
fun of him. And even if he didn’t mind the hairy legs, he did mind the taunting
from friends… One  Vanda‘s acquaintance shared a very interest view as well. To Vanda’s
question: so why should women shave legs, he replied: because if I saw it [unshaved legs] I would puke… Well, then this means that I’m basically shaving my
legs because of only one reason – so that men around me, god forbid, won’t
vomit, so that the society accepted me as normal. The sad thing is that for the
life of me I cannot find an equivalent example with guys. Even beards are
trendy nowadays…
Veľa z
vašich reakcií na minulý post hovorilo, že ak sa nechcem holiť, sa nemám. Nuž, kiežby to bolo také
jednoduché. Evelyn mi napríklad povedala, že keď sa
neholila, si z jej frajera jeho kamoši robili srandu. Aj keď jemu jej nohy
ževraj nevadili, tí kamoši mu vadili… Jeden Vandin známy sa s nami podelil o veľmi zaujímavý pohľad na vec tiež. Na
Vandinu otázku: tak prečo by si teda ženy mali holiť nohy, povedal: lebo keby
by som to [neoholené nohy] videl, tak by som sa dogrcal… Takže z toho
vychádza, že taká žena ako ja sa vyslovené holí z jedného jediného dôvodu – aby
sa muži okolo mňa, nedajbože, nepogrcali resp. aby ma spoločnosť prijala a
považovala za normálnu. Smutné je, že stále neviem prísť na nič obdobné u
mužov. Prosím, ak máte príklad, sem s ním. Veď teraz už sú aj brady v móde…
But
to the point again. Do you know Arvida Byström? I think her work demonstrates the conflict between female
empowerment and objectification. However, she uses femininity and her view of
feminity to show its different shapes. Hair and cute panties, make-up vs. pimples, vibrators, selfie stick and cellulite, free the
nipple, … I recommend her insta as well. Among other things, she is a part of  Anti-agency. This is a modelling agency,
but with not so traditional and quite diverse models. Judith Butler talks about
‘subjectification’ as a double process, where empowerment and subordination
meet. With this she characterises the contemporary femininity and I think
Arvida is a great example of this.
Ale
ešte k veci. Poznáte devu menom Arvida Byström? Podľa mňa jej tvorba
demonštruje presne tento konflikt medzi ženským empowerment a objectification.
Až na to, že ona používa ženskosť a teda jej víziu ženskosti, aby ukázala jej
rôzne podoby. Chlpy a pekné gaťky, make-up vs. pupáky, vibrátory, selfie stick a celulitída, free the nipple,
… Odporúčam aj jej insta. Okrem iného pôsobí aj v Anti-agency. Ide o modelingovú agentúru, ale s netradičnými a rôznorodými modelmi.
Judith Butler hovorí o ‘subjectification’ ako o
dvojitom procese, kde ide empowerment a subordination ruka v ruke. Týmto charakterizuje súčasnú
ženskosť a myslím, že Arvida je toho super prehnaný príklad.
Another conflict
between feminism and femininity today, have you seen the waves of protest upon the
release of the movie Mad Max? How could anyone dare to create such a strong
female character…? I  do agree that the
movie could have been even
more feminist
😀
K
ďalšiemu konfliktu medzi ženskosťou a feminizmom, videli ste aké vlny protestu sa vzniesli nad novým filmom Mad Max? Ako si mohol niekto dovoliť
stvoriť takúto silnú ženskú postavu…? Celkom súhlasím, že by ten film by mohol byť ešte feministickejší 😀

As
to why I’m constantly thinking about this, I found an answer as well. Feminism
is different than it used to be, but our approach to it has always been formed
by the media. Everyone instantly thinks of the hairy ugly lesbo. Maybe the look
is not even that important. It is her views. Feminist = of course what she
wants is to rule the world, the men, not pay attention to her looks, always
oppose the mainstream, destroy the patriarchate, but mainly let go of her
femininity so she can do all of this. I don’t see the feminist this way, but since the majority
does, it does affect me. And hence I don’t want to be
her, well, I’m trying my best to explain and excuse my views. Take this demonstration of ”feminists”. So
a feminist of today can hardly afford to have a crush on a Hollywood actor,
even less so on one from 50 Shades. I think it’s ridiculous and it only
supports the inner battles and contradictions within women.
Prečo
sa týmto celým vlastne zaoberám, som tiež našla odpoveď. Feminizmus dnes je iný
ako kedysi, ale prístup k nemu bol vždy formovaný médiami. Každý má v hlave tú
škaredú, chlpatú lezbu. Nie je to ani tak o výzore. Je to o jej názoroch.
Feministka = samozrejme o čo jej ide, je zmocniť sa sveta, vládnuť mužom,
nestarať sa o to ako vyzerá, vždy oponovať mainstreamu za každú cenu, zničiť
patriarchát, ale hlavne zrieknuť sa svojej ženskosti, aby toto všetko bola
schopná dosiahnuť. Ja ich takto nevidím, ale keďže väčšina áno, tak ma to určite ovplyvňuje a teda sa snažím ňou nebyť,
resp. hľadám cesty ako si moje názory ospravedlniť a vysvetliť. Zoberte si
napríklad túto demonštráciu ”feministiek”. Čiže taká dnešná feministka v žiadnom prípade nemôže mať
crush na hollywoodskeho herca, a už vôbec nie z filmu ako je 50 Shades. Myslím
si, že je to blbosť a zbytočne to v ženách podporuje ďalšie vnútorné rozpory.
To conclude I have
something super interesting for you. That femininity is socially constructed,
complex, and fluid can be very well seen on the drag community. Some experiment
with the traditional femininity and some take it as something unchangeable, simply
”this is how a woman looks, so I’m going to do my best to look like her.”
Watch this fantastic doc.
As always I’ll be
really happy if you reply to this in the comments 🙂 Have a great rest of the
week!
A
na záver ešte niečo úplne najzaujímavejšie. To, že ženskosť
je socially constructed záležitosť vám potvrdí celá drag komunita. Tradičná
ženskosť je niečo s čím niektorí experimentujú a zároveň niektorí považujú za
nezmeniteľné, jednoducho ”takto vyzerá žena, takto budem vyzerať aj ja.” Pozrite si
tento
fantastický doc
.
Ako
vždy, budem rada, ak sa mi ozvete v komentároch 🙂 Majte super zbytok týždňa!